Kariérny postup na Slovensku sa väčšinou rieši až keď je neskoro — keď ťa práca prestane baviť, keď každý pondelok ráno cítiš v žalúdku ten dobre známy uzol. Pamätám si ten pocit presne. Pracoval som v korporáte. Na papieri všetko skvele — dobrý plat, stabilita, prestížna firma. Ale každé ráno som sa budil s pocitom, že idem robiť niečo čo ma pomaly ubíja zvnútra.
Pondelok ako zrkadlo kariérneho postupu
Ľudia si myslia, že nenávidieť pondelky je normálne. Že to tak jednoducho je — práca je práca, nie zábava. Nesúhlasím. Pondelok je len zrkadlo. Ak ťa každý týždeň plní odporom, nie je problém v pondelku. Problém je v tom, kde sa v kariére nachádzaš. Buď si na nesprávnom mieste, alebo robíš správne veci zo zlých dôvodov — len pre výplatu, len preto že si zvyknutý, len preto že nevieš čo iné.
Na kariérny postup sa väčšina ľudí pozerá cez čísla — plat, pozícia, titul. Zabudnú sa pýtať: baví ma to čo robím? Rastiem? Alebo len čakám na ďalšie povýšenie ktoré možno nikdy nepríde?
Štyri roky čakania — čo som sa naučil
Strávil som štyri roky na pozícii kde mi sľubovali postup. Každý polrok rovnaké rozprávky — ešte chvíľu, ešte jeden projekt, ešte dokážeme toto. Medzitým som videl ako ľudia okolo mňa rastú, posúvajú sa, budujú niečo svoje. Ja som čakal. Až kým som nepochopil základnú vec — kariérny postup sa nečaká, kariérny postup sa riadi. Nikto iný to za teba neurobí.
Keď som sa konečne rozhodol odísť, bol to jeden z najťažších krokov. A zároveň najlepší. Nie preto že nová práca bola dokonalá — ale preto že som sa konečne rozhodol aktívne riadiť kde chcem byť o päť rokov.
Tri otázky ktoré ti prezradia pravdu
Ak nevieš kde stojíš vo svojej kariére, skús si úprimne odpovedať na tieto tri otázky. Po prvé — keby ti dnes ponúkli rovnakú prácu s rovnakým platom inde, zobral by si ju? Po druhé — vieš čo chceš robiť o tri roky? Po tretie — robíš dnes niečo čo ťa posúva k tomu cieľu? Ak na prvú odpovedáš áno a na ďalšie dve nie — je čas niečo zmeniť.